Konzervačné látky sa do potravín pridávajú preto, aby predĺžili trvanlivosť konkrétneho produktu. Najčastejšie sa používajú v pekárenských produktoch, víne, syroch, mäse, margarínoch, ovocných džúsoch a inde. Zabraňujú vzniku rôznych škodlivých baktérií a iných mikroorganizmov. Konzervačné látky však nie sú považované za prospešné pre naše zdravie. Môžu totiž spôsobovať mnohé zdravotné problémy. Najčastejšie spôsobujú migrénu, alergie, astmatické záchvaty a nevoľnosť.

Konzervačné látky sú predmetom stálych diskusií, pretože sú spájané aj s prítomnosťou škodlivých chemikálií, ktoré môžu byť za určitých okolností prítomné v potravinách. Avšak konzervácia je potrebná a používa sa ako úprava jedla už odpradávna. Na začiatku sa napríklad konzervovalo mäso, a to údením alebo nadmerným solením, aby sa zabránilo jeho pokazeniu. Aj dnes, aj napriek mnohým pochybnostiam, sú konzervačné látky súčasťou našich potravín. Jedným z dôvodov je to, že samotní spotrebitelia chcú, aby mali na výber zo širokej škály potravín, aby sa tieto potraviny rýchlo a jednoducho pripravovali a aby v komore vydržali čo najdlhšie čerstvé.

Konzervovanie potravín umožňuje, aby bola potravina dostupná po celú dobu od jedného zberu úrody až po ďalší zber úrody. Hlavnou funkciou konzervácie je oddialenie skazy potravín a zabránenie všetkým negatívnym zmenám chuti, vône a v niektorých prípadoch i vzhľadu. Primárnym zdrojom konzervačných látok je teda vlastne eliminácia vplyvu biologických faktorov a zvýšenie bezpečnosti potravín. Ich použitie je prísne regulované a kontrolujú ich na európskej i medzinárodnej úrovni.

Ešte stále nemáme presné informácie o tom, či konzervačné látky škodia alebo nie, ale mnohé z nich patria do skupiny potenciálne rizikových. Ak sú však dodržané presné množstvá, nemali by byť škodlivé. Avšak výrobca potravín už neberie do úvahy to, aké množstvo potravín koncový zákazník skonzumuje, pretože nepozná jeho stravovacie návyky. Do tela konzumenta sa tak môže dostať väčšie množstvo aditív ako je odporúčané množstvo. Záleží to totiž od celkovej skladby jedálneho lístka daného konzumenta.

Farbivá sa používajú v potravinárskom priemysle na vyvolanie dojmu čerstvosti potraviny a na prilákanie čo najväčšieho množstva zákazníkov. Farbivá, ktoré sa používajú v potravinárstve majú dvojaký pôvod a hovoríme tak o prírodných farbivách a syntetických farbivách.

Prírodné farbivá získavame z rôznych rastlinných a živočíšnych zdrojov, ako sú mušle, ovocie, zelenina, listy, korenie či cukor. Ako farbivá sa používajú napríklad bobuľoviny, jablká, žlté či oranžové plodiny, žihľava, špenát, šafran, škorica, paprika, karamel, drobný hmyz a pod. Sú pre naše telo neškodné, dokonca môžu vplývať na náš organizmus aj pozitívne. Vplývajú na zrak, cievy, pôsobia proti rakovine, znižujú cholesterol a cukor v krvi. Odborníci na výživu práve preto nabádajú k dennej konzumácii ovocia a zeleniny.

Druhou skupinou farbív sú umelé farbivá. Syntetické farbivá sa vyrábajú umelo chemickými procesmi. Najčastejšie sa vyrábajú z ropy, obsahujú kovy, soľ či rôzne biologické látky. Mnohé z nich môžu byť práve preto aj spúšťačom rôznych vážnych ochorení.

Farbivá v jedle využívajú obchodníci, aby nám predali čo najviac potravín, pretože farba má za účel vyvolať pozitívny vnem a túžbu jedlo ochutnať. Potravinárske farbivá sú veľmi prísne testované, no aj napriek tomu môžu vyvolať u koncového zákazníka alergickú reakciu. O tom, že môžu spôsobovať hyperaktivitu detí a poruchy ich správania sa určite dočítate v jednom z nasledujúcich článkov, ktoré pre vás pripravujeme.

Niektoré látky sa používajú v potravinách na zvýraznenie chuti. Umocnia a zosilnia vlastnosti danej potraviny. Výrobca tak ušetrí na množstve prírodných surovín pridaním takýchto látok. Najznámejším zvýrazňovačom chute je glutaman sodný, o ktorom sme už v tejto spojitosti písali. Zvýrazňovače chuti sa pokladajú za rizikové látky.

Spomenúť môžeme aj emulgátory. Sú to látky, ktoré dovoľujú zlúčiť inak nezlučiteľné látky, ako napríklad tuk a vodu. Používajú sa v margarínoch, majonézach, ale aj v pečive. Prijímame ich teda takmer každý deň v rôznych potravinách. Emulgátory sú totiž takmer všade. V pekárenských výrobkoch napríklad zväčšujú objem a chlieb s ich obsahom zostane aj po niekoľkých dňoch mäkký a vyzerá ako čerstvý. Emulgátory sú však spájané s tým, že bránia nášmu organizmu prijímať určité látky a môžu mať vplyv na oslabenie kostného tkaniva.

Výrobca je povinný uvádzať na obale, aké prídavné látky sú v potravine použité. Syntetické farbivá napríklad najčastejšie nachádzame v cukrovinkách, alkohole a hotových výrobkoch. Umelé farbivá sa spájajú aj so vznikom rôznych vážnych chorôb, ale tiež s detskou hyperaktivitou. Tejto téme sa budeme ešte venovať v jednom z nasledujúcich článkov.

Niektorí zástancovia zdravej výživy razantne tvrdia, aby bolo používanie umelých prísad úplne zakázané. Avšak, takýto krok by mal tiež veľmi vážne dôsledky. Mohol by totiž viesť, a s veľkou pravdepodobnosťou by aj viedol, k zvýšenej kazivosti potravín a k zvýšeniu ich ceny. Znížil by sa síce výskyt rôznych chorôb zapríčinených umelými prísadami, ale zvýšil by sa počet chorôb vyvolaných pokazenými potravinami a vplyv by to malo hlavne na tie štáty, ktoré sú odkázané na dovoz potravín. Preto by sa všetky potravinárske spoločnosti mali riadiť normami a presne stanovenými množstvami prísad, aby tak nenastal žiadny škodlivý jav.