Školské jedálne však nemohli fungovať na základe dobrovoľníctva a bola potrebná riadna legislatívna úprava. Tej sme sa v našich podmienkach dočkali v roku 1953. Táto legislatívna úprava sa zameriavala predovšetkým na právne a ekonomické pravidlá. Vôbec však nebrala do úvahy akékoľvek potreby žiakov. Avšak v školskom stravovaní už od začiatku malo ísť o to, aby bola zlepšená výživa a zdravotný stav detí. Pri legislatívnej úprave sa však na to pozabudlo. Zmeny nastali o desať rokov neskôr. V roku 1963 boli vydané nové predpisy, ktoré sa už zamerali aj na nutričné hodnoty pokrmov. Do úvahy sa bral predovšetkým vek detí.

Rýchly rozvoj školské stravovanie zaznamenalo v 60-tych až 80-tych rokoch. Podávaná strava v školskej jedálni mala byť zostavená tak, aby pokryla energetický výdaj žiakov počas vyučovania. Obed v školskej jedálni tvoril 35 % priemernej energetickej dávky žiaka. U detí v materskej škole to bolo asi 60 %, pretože v predškolských zariadeniach sa okrem obeda podáva aj desiata a olovrant.

V tomto období v školskom stravovaní vo veľkej miere pôsobili inšpektorky. Tie mali na starosti kontrolovať, či sú dodržiavané všetky pravidlá metodického riadenia. Okrem toho fungovali aj strediská školského stravovania a tie zas mali za úlohu odborne vzdelávať zamestnancov. V školskej jedálni  sa v tomto období stravovalo asi 98 % detí materských škôl, 85 % žiakov na prvom stupni a 70 % žiakov na druhom stupni.

Veľké zmeny  nastali po roku 1990. Zrušili sa spomínané strediská školského stravovania a tiež bola zrušená funkcia inšpektorky. To sa však odzrkadlilo v nedostatočnej kontrolnej činnosti a v nedodržiavaní základných pravidiel.

V začiatkoch rodičia platili plnú výšku hodnoty potravín a tiež prispievali aj na náklady, ktoré boli spojené s prípravou a výdajom stravy. Tieto výdavky boli zrušené v 80-tych rokoch. Štát sa tiež podieľal na financovaní stravy. Hradil 5 % z finančnej normy na nákup potravín. Režijné náklady sa hradili zo štátneho rozpočtu. Od roku 2012 prispieva aj na čiastočnú úhradu nákladov spojených s prípravou a výdajom stravy.

Najväčšie zmeny v školskom stravovaní nastali po zavedení výpočtovej techniky. Tieto zmeny sú však bežným stravníkom neznáme. Vedúce školských jedální spracúvajú kompletnú evidenciu zariadenia a používajú na to rôzne počítačové programy, ktoré im veľmi uľahčujú prácu. Počítače sú nápomocné pri vedení evidencie skladového hospodárstva, pri výkazoch stravníkov, pri normovaní potravín, pri sledovaní odporúčaných výživových dávok, pri výpočtoch úhrady za stravné, pri tvorbe jedálnych lístkov a pod. Vedúce si svoju prácu bez výpočtovej techniky nevedia predstaviť.

Zmeny nastali aj pri výdaji obedov. Doteraz sa používali malé trhacie lístky, ktoré žiaci strácali, krčili a odovzdávali zvlhnuté od potu z dlane. Dnes sa používa elektronický čip, ktorý výdaj stravy a evidenciu obedov oveľa zjednodušil.

V súčasnosti klesá počet stravníkov. Za posledných desať rokov je to pokles asi o 14,5 %. Pokles stravníkov na jednej strane spôsobilo znižovanie počtu detí v školách a školských zariadeniach, ale na druhej strane môže byť dôvodom aj zavedenie nového spôsobu financovania, čo malo za následok zníženie počtu zariadení školského stravovania. Výrazne však stúpa počet dospelých stravníkov. No aj napriek úbytku stravníkov, záujem o školské stravovanie zo strán rodičov a detí je veľký. Za to vďačíme aj profesionálne spracovanému systému, ktorý je na vysokej úrovni a stal sa vzorovým pre celú Európsku úniu. Aj napriek mnohým zmenám, ktoré zasiahli našu spoločnosť, školské stravovanie si stále udržuje svoju vysokú úroveň. Dokonca sa neustále rozvíja a v súčasnosti nie je problém zabezpečiť stravovanie aj pre deti a žiakov s poruchami metabolizmu alebo pre športujúcu mládež, ktorá ma celkom iné potreby.