Vo všeobecnosti vegetariáni nekonzumujú mäso a produkty z mŕtvych zvierat. Jedia síce potraviny živočíšneho pôvodu, ale len mlieko, syry, jogurty a vajcia, pri ktorých výrobe žiadne zviera nepoložilo svoj život. Samozrejme toto je len hlavná idea vegetariánstva, pretože existuje viac spôsobov ako sa stravovať a predsa zostať vegetariánom. Lakto-ovo-vegetariáni nejedia mäso, ale konzumujú mlieko, mliečne výrobky a vajcia, aj keď často len vajcia voľne chovanej hydiny. Lakto-vegetariáni konzumujú mlieko a produkty z neho, ale nejedia vajcia a vaječné výrobky. Ovo-vegetariáni zas opačne nejedia mliečne výrobky, ale jedia vajcia. V prímorských krajinách ešte môžeme naraziť na pesco-vegetariánov. Tí jedia mlieko, vajcia, ryby a plody mora.

Spomeňme ešte extrémnejšie formy vegetariánstva. Najznámejší sú vegáni. Nejedia nič, čo má živočíšny pôvod, takže ani mlieko a vajcia, ale nekonzumujú napríklad ani med. Frutariáni konzumujú len ovocie, zeleninu a semená. Riadia sa tým, že ani zvieratám, ani rastlinám nesmie byť ublížené, preto plody netrhajú a neoberajú, ale jedia len také plody, ktoré samy padli na zem. To znamená, že nekonzumujú ani zemiaky, kapustu alebo mrkvu. Vitariáni zas neskonzumujú nič, čo sa tepelne pripravuje, pretože jedia len jedlo upravované pri teplote maximálne 42 stupňov Celzia.

Flexitariáni sa radi radia medzi vegetariánov, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Jedia totiž aj mäso, ale len zo zvierat chovaných na ekologických farmách alebo zo zvierat z voľnej prírody. Jedným z najextrémnejších foriem stravovania je freeganstvo. Freegani odmietajú vo všeobecnosti vykorisťovanie akýchkoľvek zdrojov Zeme a preto sa živia len tým, čo iní ľudia vyhodia. Naozaj zaujímavý zdroj obživy.

Vegetariánska strava vo všeobecnosti je chudobná na tuky, bohatá na polysacharidy a dostatočne bohatá na bielkoviny. Dôležitou súčasťou takejto výživy je vláknina. V strave sa nachádza menej sodíka a viac draslíka, nižší je aj obsah dusíka. Toto však samozrejme nemôžeme zovšeobecňovať, lebo strava jednotlivých vegetariánov sa líši, pretože aj oni majú rôzne chute.

Odkiaľ sa však zjavilo vegetariánstvo a aké sú dôvody na jeho praktizovanie? Počiatkom vegetariánstva sú rôzne náboženské obmedzenia, ktoré svojim vyznávačom predpisujú určité pravidlá. Niektoré náboženstvá zakazujú konzumáciu konkrétneho druhu mäsa či živočíšnych produktov. Spomeňme napríklad budhizmus, hinduizmus a islam. Rozmach vegetariánstva nastal predovšetkým po roku 1908. V tomto roku bola založená aj Medzinárodná vegetariánska únia. Najväčší úspech však vegetariánstvo zaznamenalo po 2. svetovej vojne.

Dôvody pre vegetariánsku stravu môžu byť rôzne. Niektorých k takémuto spôsobu života vedie láska k zvieratám, iných k tomu priviedlo náboženstvo. No mnohí z nás sa bojíme toho, čo spolu s mäsom často konzumujeme: hormóny, mäso z geneticky upravovaných zvierat a zdroje vražedných zvieracích ochorení.

Okrem toho, od prírody človek nie je stavaný pre konzumáciu výlučne rastlinnej stravy. Žalúdok, zuby i celá tráviaca sústava je uspôsobená na prijímanie rozmanitej stravy. Sme všežravci. Ak sa človek bude orientovať výlučne na stravu rastlinného pôvodu, mohlo by mu aj niečo chýbať. Čomu sa vyvarovať a ako si postaviť svoj vegetariánsky jedálny lístok tak, aby nám nič nechýbalo, sa dozvieme v ďalšom článku.