Späť

Silvestrovské tradície

Pridané: 29.12.2016 08:30:00

29 December 2016

Aké sú zvyky starého Silvestra a Nového roka? Mala strava, podobne ako na Vianoce, nejakú magickú funkciu? A čo Nový rok? Silvester našich predkov bol totiž trochu iný ako ten dnešný. Ohňostroj nahradilo plieskanie bičom a po domoch chodili vinšovníci. Hoci sa nebo nejagalo tisíckami svetiel a stôl neprehýbal pod jednohubkami a rôznymi silvestrovskými pochutinami, tento deň mal oveľa krajšiu a hlavne rodinnú atmosféru. Pripomeňme si ho.

Silvestrovské tradície

Na Silvestra sa všetko točí okolo dobrého jedla. Jedla má byť na stole toľko, aby sa každý do sýtosti najedol, aby mu ani v nadchádzajúcom roku nič nechýbalo. Pripravovala sa takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, ale v tento deň sa už nedodržiaval pôst, tak sa mohlo jesť aj mäso. Nie však hocijaké. Na stole by sa mala objaviť bravčovina, najlepšie pečené prasiatko, ktoré prináša šťastie a blahobyt. Naopak, nemala by sa konzumovať žiadna hydina, ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok. Po konzumácii zajaca by mohlo odskákať šťastie.

Majetok mala zabezpečiť aj šošovica a mak, a to nielen v jedle, ale aj pod tanierom, v iných rodinách pod obrusom. Jedlá s makom a šošovica totiž symbolizovali peniaze.

Šošovicová polievka

V niektorých rodinách sa varili halušky, čo malo zabezpečiť veľké obilné klasy. Inde sa pripravovali rezance alebo šúľance. Na Spiši sa piekli makové koláče, na východnom Slovensku varili pirohy a bobáľky, aby boli kravy tučné a dávali veľa mlieka.

bobáľky

Na Nový rok bol dôležitý spoločný obed. Stôl by mal byť prikrytý tým istým obrusom ako na Vianoce a dokonca aj chlieb na stole by mal byť ten istý. Jedál muselo byť vždy dostatok, aby sme v nasledujúcom roku nehladovali.

So Silvestrom a s príchodom nového roka sa spájajú aj rôzne dedinské tradície, ktoré viac či menej súvisia s jedlom.

V tomto období sa veľmi často konali zabíjačky, ktoré boli sviatkom pre celú rodinu a výnimočnou príležitosťou. Plánovali sa aj svadby a rôzne veselice. Všetci sa s radosťou pripravovali na fašiangy.  

Poslednému dňu v roku sa napríklad hovorilo Babí deň, pretože po dedine chodili muži prestrojení za staré ženy. Jeden mal slamený veniec a zvonec a druhý bol oblečený v kožuchu, na ktorom mal sukňu so slamy prepásanú povrieslom. Ženy túto slamu trhali a skladali sliepkam do kurínov. Malo im to na budúci rok zabezpečiť dobrú znášku vajec. Na oplátku takto prestrojení muži dostali výslužku, napríklad domácu slaninku, klobásky, čerstvý chlebík, koláče a pálenku.

Zabíjačka

Ďalším starým zvykom je chodenie ometačiek po dedine. Boli to chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli a piekli tak chutný chlieb. 

Diskusia

(0 komentárov)
Žiadne komentáre
Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti