EDEN Školské jedálne

045/ 55 11 397 alebo 045 / 55 19 373

Späť

Prvý krok: ZMENA MYSLENIA

Pridané: 10.2.2016 14:00:00

10 Február 2016

Kuchárky a vedúce školských jedální sú dennodenne doslova zavalené predpismi a normami. Sú to veci, ktoré zmeniť nemôžu a musia sa ich naučiť používať a aplikovať princípy z nich do svojej práce. Musia pracovať presne podľa odborných odporúčaní, pretože sú neustále kontrolované. Často sú aj kritizované za to čo robia, niekedy oprávnene, niekedy nie. Nie je však predmetom článku riešiť opodstatnenosť kritiky, pretože je to vysoko individuálna záležitosť. Avšak, vedúce i kuchárky sa môžu dostať do začarovaného kruhu. Uveďme si príklad. Kuchárky v spolupráci so svojou vedúcou, pričom by vždy mali ťahať za jeden povraz, podporovať sa a spolupracovať, každý deň varia obedy presne podľa výživových noriem. No tu narazia na problém. Deti s úsmevom na perách a bez najmenších výčitiek obedy takmer nedotknuté odnášajú naspäť do okienka. Všetka práca kuchárok i vedúcej takto vyšla nazmar. Rovnako zle môže vplývať aj fakt, ktorý rezonuje hlavne v tomto školskom roku, keď bolo do sústavy noriem pre školské jedálne pridaných 68 nových, zdravších receptov. V školskej jedálni sa začali podávať zdravšie jedlá a používať výživnejšie potraviny. No doma deti zase jedia len instantné polievky, mrazené pizze, jedlá nasiaknuté tukom a nezdravé potraviny. Čo robiť v situácii, keď vaše celodenné snaženie a osveta príde nazmar? Ako postupovať v prípadoch, keď sa kuchárky a vedúce školských jedální cítia totálne bezmocné a začína to vplývať aj na kvalitu ich práce? Rady formuloval vo svojom článku sociálny pracovník a terapeut Mgr. Jiří Vlček, pričom si požičiavame jeho slová. Hovorí totiž o dvoch technikách, ktoré môžu úplne zmeniť váš prístup k práci.

Prvý krok: ZMENA MYSLENIA

Prvou technikou je technika známa ako prerámcovanie. Je to veľmi jednoduchý spôsob, ako vniesť do svojej práce nový dych. Vedúce i kuchárky majú so svojimi žiakmi vytvorený istý vzťah. Poznajú ich, stretávajú sa s nimi dennodenne. Mali by preto ťažiť práve z tejto situácie. Naučiť sa vcítiť do svojich žiakov a na situáciu, ktorá ich hnevá sa pozrieť očami svojich stravníkov. Hľadáme odpovede predovšetkým na otázky prečo žiaci robia to, čo robia a čo ich k tomu vedie. Ako vyzerá situácia z pohľadu nezainteresovanej osoby a ako môže situáciu pozitívne ovplyvniť samotný kolektív kuchárok?

Na otázky je vhodné odpovedať spoločne. Spraviť si po práci kávičku a porozprávať sa s kolegyňami. Každý nápad je dobrý, treba len byť kreatívny a prejaviť svoj názor. Možností je mnoho. Napríklad rozhovor so žiakmi, anketa, list na nástenke, vzdelávací seminár a podobne. Niektoré sa dajú realizovať ihneď, niektoré nie. Treba sa samozrejme zamerať na tie, ktoré sú realizovateľné. Niekedy môže byť riešením aj nečinnosť, pretože sú situácie, keď je potrebné si priznať, že zmena nie je možná. Vtedy je len nutné prijať situáciu, taká aká je a snažiť sa aj z niečoho, na prvý pohľad negatívneho, vydolovať to pozitívne a pracovať len s tým. A tým sa dostávame k druhej technike. Spomínaný český terapeut hovorí o narušovaní vzorcov, my vám ju predstavíme pod jednoduchším názvom – pozitívne myslenie.

Predstavme si, vy to určite viete z vlastnej skúsenosti, ako sa cíti kuchárka alebo vedúca pri varení a vydávaní obedov, keď je v jedálni najväčší nával hladných žiakov. Myšlienky kuchárky sú nasledovné: „Ešte je málo hodín, minimálne hodinu tu budem musieť ešte stáť. Cítim sa mizerne, som unavená a bolia ma už nohy. Žiaci stále kričia a z toho ma ešte viacej bolí hlava. A teraz prichádza žiak, je veselý, usmieva sa a vracia mi celý obed. Ani sa ho nedotkol. Už neviem čo uvariť, ako to uvariť, ako im to naservírovať. Je to beznádejné. Zamračím sa na neho, nech vie, ako ma to hnevá. Aj pokričím. Veď je to strašné. A nech si vyhadzujú to jedlo. Nech sú hladní a nech sa doma najedia mrazenej pizze. Mne je to už jedno.“

Na prvý pohľad, úplne beznádejná situácia. Čo sa tu dá zmeniť? Neupriamujte pozornosť na správanie žiakov, nekričte po nich, nemračte sa, zamerajte sa na seba. Nepatrná zmena vo vašom správaní zmení viac ako si myslíte. Odpovedzte si sama pre seba, čo v danej chvíli môžete zmeniť. To, že ste unavená, bolí vás hlava a ešte hodinu musíte vydávať obedy, to je proste tak. Ale na inom sa popracovať dá. Predstavte si, ako by mala vyzerať táto situácia v ideálnom prípade. Ako sa k tomu dopracovať? Čo urobiť? Odpoveď je až smiešne jednoduchá. Myslite pozitívne.

Ako by mohla vyzerať situácia pri okienku, ak v nej zmeníte postoj k danej situácii? Nasledovne: „Ešte je málo hodín, minimálne hodinu tu budem musieť ešte stáť. Cítim sa mizerne, som unavená a bolia ma už nohy. Žiaci stále kričia a z toho ma ešte viacej bolí hlava. A teraz prichádza žiak, je veselý, usmieva sa a vracia mi celý obed. Ani sa ho nedotkol.“

A PRÁVE TU PRICHÁDZA ZMENA V MYSLENÍ.

„Ale ja som si svoju prácu odviedla dobre. Obed som ochutnala a určite si ho dám, lebo je chutný a keď sa pozriem okolo, väčšina žiakov si na ňom tiež pochutnáva. Nemôžem ustrážiť každého jedného. Usmejem sa na tých, čo mi donesú prázdny tanier a poprajem im pekný zvyšok dňa. A už len hodinku a tá najťažšia časť dňa je za mnou. Cítim sa lepšie.“

Pozitívne myslenie

Je to malá zmena, ale vplyv bude mať určite. Stačí zo všetkého vyťažiť niečo dobré, proste myslieť pozitívne. Zmenu si všimnú na vás aj ostatní a pozitívne ovplyvníte aj ich.

Toto sú dve celkom jednoduché riešenia, ktoré môžu vám osobne pomôcť v práci. Zbavíte sa pocitu bezmocnosti, upriamite pozornosť na pozitívne veci a zbavíte sa negatívnych pocitov. Mnohé kuchárky a vedúce vyjadrili k článku súhlasné stanovisko. No pridávajú vlastné názory. Nie je podľa nich jednoduché začať pozitívne myslieť, keď dennodenne zápasia s nevhodnými podmienkami v práci. Zarábajú minimum, obracajú v ruke každé euro aj dva razy. Bezmocnosti sa nevedia zbaviť a žiadajú pomoc aj od nadriadených. No tí sa väčšinou ich práci nerozumejú, resp. nikdy si ju nevyskúšali a o všetkom rozhodujú z pohodlia teplej kancelárie. Samozrejme, sú aj výnimky a nadriadení, ktorí sa dôkladne rozumejú tomu, čo robia a snažia sa svojim pracovníkom vytvoriť čo najlepšie podmienky. No mnohí len nakladajú zamestnancom nové a nové povinnosti, ktoré často ani nesúvisia s prácou.  Niektoré kuchárky a vedúce sa rozhodli rady využiť v praxi a priložili aj vlastnú skúsenosť. Odporúča sa napríklad použitie pomyselnej misky váh. Pri každom probléme si dajte na jednu stranu PRE a na druhú stranu PROTI a prekvapivo v mnohých prípadoch zistíte, že sa zaoberáte situáciami, ktoré nie sú až také vážne a iba si zbytočne pridávate problémy a negatívne myšlienky. No mnohé vedúce a kuchárky sú skeptické. Negatívne podnety v ich práci totiž nie je možné len tak hodiť za hlavu, no treba sa vedieť naučiť ich správne spracovať.

Nebudúce si preto znovu požičiame slová pána terapeuta a pozrieme sa na to, ako v snažení vytrvať a ako byť motivovaný, ak sa výsledky nedostavia hneď. Pretože, ak budete prácu vykonávať s radosťou, zvýši sa produktivita vašej práce i jej kvalita, a hlavne, aj po celom a únavnom dni v práci budete s radostným pocitom odchádzať domov, pretože či chceme či nie, negatívne zážitky z naše práce, významne ovplyvňujú aj náš súkromný život a naše rodiny a hoci je práca dôležitá, rodina je a mala by vždy byť na prvom mieste. 

Diskusia

(0 komentárov)
Žiadne komentáre