Deti by sa mali vyhýbať napríklad glutamanu sodnému a látkam, ktoré sú k nemu príbuzné. Označujeme ich ako E 620 až E 625. O glutamane sodnom, ktorý sa nachádza napríklad vo vegete a v instantných polievkach ako o piatej chuti sa tiež môžete niečo dočítať na našej stránke.

Okrem toho by sa mali deti vyhýbať potravinárskemu farbivu E 102. Je to tartrazín. Toto farbivo podporuje zvýšenú hyperaktivitu detí. Nachádza sa napríklad v mliečnych výrobkoch.

Aditíva sa vo zvýšenom počte nachádzajú napríklad v mäsových výrobkoch, limonádach, pečive, lahôdkach a v produktoch s dlhšou trvanlivosťou. Tieto prísady však nesmú byť použité v nespracovaných potravinách, ako napríklad v čerstvom ovocí a zelenine.

Za normálnych okolností, ako sme už spomínali, by aditíva nemali byť nebezpečné, no môžeme odhaliť súvislosť so zhoršením stavu detí s poruchou pozornosti a hyperaktivitou a so stravou bohatou na aditíva. U malých detí zas môžu vyvolať aditíva reakcie podobné tým alergickým. Látky, ktoré sa pridávajú do potravín na okyslenie, môžu pôsobiť ako preháňadlá. Siričitany sa používajú pri ošetrovaní sušeného ovocia a patria medzi 14 najznámejších alergénov. Môžu vyvolať napríklad hnačky, bolesť hlavy a iné alergické reakcie. Takúto odozvu organizmu môže vyvolať aj glutaman sodný.

Pre deti môžu byť teda niektoré aditíva nebezpečné, pretože detský organizmus ich ešte nedokáže spracovať tak ako organizmus dospelého človeka.

Čoraz častejšie sa hovorí o farbivách a ich vplyve na správanie hyperaktívneho dieťaťa. Medzi rizikové látky patrí potravinárska žltá označovaná ako E 110. Nájdeme ju predovšetkým v sladkostiach, limonádach a v instantných polievkach.

V sladkostiach objavíme aj potravinársku modrú, ktorá môže vyvolať vracanie, celkovú nevoľnosť, vyrážky i alergiu. Môže podnietiť aj hyperaktivitu detí.

Rizikový je aj konzervant E 210, ktorý nájdeme v obľúbenej detskej potravine – v kečupe.

Už dlhú dobu sa hovorí o tom, že medzi hyperaktivitou detí a látkami, ktoré sa pridávajú do potravín je istá súvislosť. Prvýkrát sa informácia o tom, že umelé potravinárske farbivá môžu spôsobiť hyperaktivitu u detí objavila pred pár rokmi. Nebola však dokázaná jednoznačná súvislosť, no aj napriek tomu musia výrobcovia uvádzať na obale svojho výrobku informáciu o možnom vplyve konkrétnej látky na správanie detí.

Hyperaktivitu podľa posledných výskumov povzbudzuje aj nadmerný príjem jednoduchých cukrov. No niektorí odborníci tvrdia, že nie je ani tak dôležité to, že deti konzumujú niečo sladké, ale skôr to, kde a v akom prostredí niečo sladké konzumujú. Samozrejme aj to, v akom množstve.

Aj keď nie sú závery stopercentné, upraviť výživu dieťaťa  smerom k zdravšej životospráve nebude nikdy na škodu. Môžeme tak urobiť aj v tom prípade, že naše dieťa netrpí ani poruchou pozornosti, ani hyperaktivitou, ani mu nebolo diagnostikované ADHD. Ak teda vylúčime z detského jedálnička potraviny a nápoje, ktoré obsahujú potenciálne rizikové aditíva, nič nepokazíme. Rovnako treba deťom dávať stravu bohatú na jednoduché potraviny. Tým docielime, že dieťa príjme menšie množstvo chemikálií, ktoré môžu stav dieťaťa s poruchou pozornosti zhoršovať.

Ak naše dieťa trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou, do jeho stravy by sme mali pridať potraviny bohaté na vitamíny skupiny B. Sú to napríklad obilniny, celozrnné potraviny, strukoviny, orechy a olejnaté semená. Sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek. Na druhej strane je potrebné zo stravy vylúčiť všetky potraviny a nápoje, v ktorých sa nachádza kofeín. Je potrebné dôkladne čítať všetky obaly a etikety, pretože kofeín sa môže nachádzať aj v tých potravinách, v ktorých by sme ho naozaj nečakali.