EDEN Školské jedálne

045/ 55 11 397 alebo 045 / 55 19 373

Späť

Keď lekvár nie je lekvár

Pridané: 23.3.2016 13:30:00

23 Marec 2016

V Gastro novinách sme načrtli pár rozdielov medzi lekvárom, džemom a ovocnou nátierkou. Lekvár môžeme pripraviť z rôzneho ovocia, najčastejšie ho však pripravujeme zo sliviek. Do lekvárov pridávame aj cukor, ktorý má zároveň aj konzervačné účinky. Džem je charakteristický tým, že v hotovom produkte sa musia nachádzať malé kúsky ovocia. Práve takáto konzistencia robí džem džemom. Ovocná nátierka je obľúbeným produktom z ovocia. Nazývame ju aj marmeláda. V súčasnosti sa používajú oba tieto názvy. Ovocná nátierka sa používa na pečivo alebo ako plnka do varených alebo pečených pokrmov z múky. Ovocná nátierka má trošku tuhšiu konzistenciu ako džem. Pozrime sa na tieto jednotlivé produkty ešte detailnejšie.

Keď lekvár nie je lekvár

Džemy pripravujeme zvarením celého alebo poleného ovocia s cukrom. Žiada sa rôsolovitá konzistencia. Džem môžeme urobiť napríklad z ríbezlí. V hotovom produkte však musia byť kúsky ovocia. Ovocie sa pred varením džemu musí presladiť. Presýpame jednotlivé vrstvy ovocia cukrom. Znížime tak vlastný čas varenia džemu. Džemy môžeme urobiť napríklad z marhúľ, malín alebo čerešní.

Lekvár sa pripravuje odlišným spôsobom. Pripravujeme ho odparením vody z ovocia. Vďaka tomuto spôsobu prípravy lekvár vydrží dlho. Do lekvárov navyše pridávame cukor a ten má zároveň aj konzervačné účinky. Cukor sa prisýpa do ovocia až vtedy, keď lekvár začína hustnúť. Treba však dať pozor, aby neprihorel, pretože sa už ťažšie mieša. Lekvár môžeme pripraviť z rôzneho ovocia, najčastejšie však zo sliviek.

V súčasnosti produkty marmeláda a ovocná nátierka splývajú. Používajú sa synonymne. Správne uvarená marmeláda by mala byť priezračná a mala by mať horkastú chuť. Marmeládu, čiže ovocnú nátierku najčastejšie používame ako nátierku na chlebík alebo ako plnku do rôznych múčnych pokrmov. Nerozteká sa a je dobre roztierateľná. Pripravujú sa jednoplodové marmelády alebo kombinované marmelády. Marmeláda sa pripravuje z dužiny, pretlaku, šťavy, extraktu alebo šupiek rôzneho ovocia. Väčšinou sa kombinuje ovocný pretlak s jablkovou dreňou. Obľúbené sú aj miešané marmelády, ktoré sa pripravujú z viacerých druhov ovocia. Marmeláda má tuhšiu konzistenciu. To záleží od obsahu pektínu v danom ovocí. Preto sa pridávajú jablká, pretože obsahujú veľké množstvo pektínu. Málo ho obsahujú napríklad čerešne a višne.

Marmeláda

Pripraviť si lekvár, džem alebo marmeládu si môžete aj doma. Stačí dodržať pár jednoduchých zásad a produkt sa vám určite vydarí.

V prvom rade je dôležité vybrať správne ovocie. Dbáme na to, aby boli plody zdravé a dostatočne vyzreté. Ak je ovocie udreté alebo inak poškodené, vykrojíme ho. Nezabudnite, že musíte použiť doslova pekné ovocie. Kúpiť zdravé ovocie však môže byť niekedy problém. Je potrebné ovocie aj ovoňať, príjemná vôňa prezradí o kvalite ovocia veľmi veľa. Ovocie sa nebojte kombinovať a vylepšovať. Chcete svieži džem? Použite pomarančovú šťavu. Do jahodového džemu zas môžeme pridať trochu vanilky. K ovociu sa hodí aj mäta a k marhuľovému džemu zas trochu limetkovej šťavy.

Avšak, určite sa vám už stalo, že ste použili krásne a chutné ovocie, no v pohári vám dlho nevydržalo a splesnivelo. Tomuto procesu niekedy nemôžeme zabrániť, no základom je samozrejme čistota. Dôkladne umyjeme poháre saponátom a niekoľkokrát ich opláchneme studenou vodou. Aj viečka musia byť dokonalé čisté, obzvlášť, ak sme ich už niekedy predtým použili. Čistý musí byť aj pracovný pult. Tak isto je dôležité, aby poháre chladli postupne, pretože pri rýchlom ochladzovaní by mohli prasknúť.

Lekvár

Kedysi však varenie lekváru bolo doslova rodinnou udalosťou a tradíciou, ktorá sa niekde pestuje dodnes. Napríklad na Orave alebo v okolí Hrušova ešte stále varia domáci lekvár z čerstvého ovocia v kotlíku podľa receptu starých mám. Takýto domáci lekvár je bez chemických prísad. Pravý domáci slivkový lekvár sa varí koncom leta na dvore v medenom kotlíku.

Slivkový lekvár

Na domáci slivkový lekvár sú najlepšie bystrické slivky, ktoré sa musia poriadne umyť, očistiť, vylúpať a zomlieť. Do medeného kotlíka nasypeme pomleté slivky a potom ich miešame drevenou varechou, aby neprihoreli. To je asi najťažšia práca, lebo slivky majú tendenciu ihneď prihorieť. Varenie lekváru trvá aj desať hodín, pričom ho treba stále miešať. Cukor by sa mal do lekváru pridať až tesne pred dovarením podľa chuti, čo záleží samozrejme od sladkosti sliviek. Pridať môžeme aj trochu škorice, aby bol lekvár voňavejší.

Kedysi sa slivkový lekvár dával do hlinených nádob a prikrýval sa celofánovým papierom, ktorý sa o vrch pohára pevne priviazal. Dnes sa dáva do sklenených pohárov. Dobrý lekvár by mal v pohári vydržať aj niekoľko rokov. Samozrejme, ak je naozaj dobrý, na polici sa dlho neohreje a poputuje do koláča alebo si ním len tak potrieme chlebík a zasypeme ešte kryštálovým cukrom. 

Diskusia

(0 komentárov)
Žiadne komentáre