Jedálny lístok vždy zostavujeme aspoň týždeň vopred, v niektorých zariadeniach je praxou vytvárať lístky vždy na celý mesiac, aby boli potraviny vhodne rozložiteľné. Pri zostavovaní jedálnych lístkov sa dbá predovšetkým na pestrosť, používanie rozličných technologických postupov, obmieňanie príloh a šalátov. Obed by mal pozostávať z polievky a hlavného jedla. Podávať sa môže aj ovocie, dezert alebo šalát, samozrejmosťou je nápoj. Zeleninové šaláty sa pripravujú vždy z čerstvej zeleniny.

Keď zostavujeme jedálny lístok, musíme dbať na vhodne vybrané potraviny a na ich frekvenciu v týždennom či mesačnom pláne. Alfou a omegou sú nutričné potreby a výživové odporúčania, kde nesmie dochádzať k žiadnym pochybeniam. Čo sa týka veľkosti porcie, pri deťoch v predškolskom veku je to 0,6 porcie dospelého človeka.

V školskom obede musia byť zastúpené všetky dôležité živiny. U detí je to 15 % bielkovín, 30 – 35 % tukov a 50 – 55 % sacharidov. Kalorická celodenná hodnota pre 4 – 6 ročné deti v materskej škole je  7 530 KJ. Samotný obed by mal mať 2635 KJ, čiže 35 %. Ostatné tvoria raňajky, olovrant, desiata, večera.

V materských školách ide najčastejšie o jednosmennú prevádzku a 5 stravovacích dní. Tu je vhodné 2x týždenne podávať hlavné mäsové jedlo, 1x týždenne hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa a s nadstavovaním a 2x týždenne hlavné odľahčené jedlo, a to buď múčne alebo zeleninové.

Pokrmy z mäsa sa pripravujú z jatočných zvierat, hydiny a rýb. Tabu sú údené výrobky a nepoužívame ani mleté mäso kúpené v distribučnej sieti. Pokrmy so zníženou dávkou mäsa pripravíme pridaním ryže, ovsených vločiek či zemiakov. Niekedy môžeme pridať aj sójové bôby alebo drvinu. Zeleninové pokrmy kombinujú viaceré druhy zeleniny, strukovín a obilnín. Kombinujú sa napríklad s mliekom, mliečnymi výrobkami všeobecne a vajcami. Múčne pokrmy sú pripravované z múky, vajec, mlieka, tvarohu a ovocia.

Skladba jedálneho lístka podlieha prísnym pravidlám. Napríklad prívarky zaraďujeme 2x do mesiaca a na ich prípravu využívame predovšetkým strukoviny. Knedle, halušky a cestoviny, ktoré radíme do skupiny múčnych príloh, zaraďujeme do jedálneho lístka len raz do týždňa. Zemiaky používame častejšie, až 3x do týždňa. Čo sa týka zeleniny, naozaj by sa jej naše deti nemali báť. Mali by ju totiž konzumovať denne. Vo forme šalátov by ju mali konzumovať 2x denne a vo forme zeleninovej oblohy 1x denne. Ryby podávame 2x do týždňa. Aspoň 1x v týždni nahrádzame ryžu obilninami a pridávame do jedálneho lístka napríklad ovsené vločky, pohánku, proso alebo kukuricu. Múčnik môžeme podávať ako súčasť obeda len 1x do týždňa. Dôležitý je pitný režim. Za obedom by mala byť k dispozícii voda, sódová voda, minerálne vody a nesladený tmavý i ovocný čaj. Neodporúčame podávať sladké minerálky a kolové nápoje. Rovnako ako zeleninu, aj ovocie denne zaraďujeme na jedálny lístok. 

V školských jedálňach samozrejme nie je priestor na individuálne stravovanie každého dieťaťa. No je pravda, že drobnejšie deti toho zjedia menej. Ich výživa je primeraná, ale predsa sú menšie ako ostatné. Pohybovo čulé deti majú vysoký apetít, avšak niekedy nechutenstvo. Ich chuť do jedla kolíše podľa nálady a podľa danej aktivity. Obézne deti  by mali mať nasadenú redukčnú diétu a v prvom rade viac pohybu. Uvádzame príklad vhodného jedálneho lístka.

Súčasťou jedálneho lístka je aj uvedenie jednotlivých alergénov. Alergia na potraviny sa v súčasnosti vyskytuje stále častejšie. Potravinová alergia je abnormálna imunologická odpoveď organizmu na potravinové proteíny. Potravinové alergie sa prejavujú širokým spektrom príznakov: svrbením, opuchmi, tráviacimi ťažkosťami, sťaženým dýchaním, kašľom, ťažkosťami s prehĺtaním a pod. V jednom z minulých čísel Gastro novín sme vám predstavili  14 najhlavnejších alergénov, ktorými sú: obilniny obsahujúce lepok, kôrovce, vajcia, ryby, arašidy, sója, mlieko, orechy, zeler, horčica, sezam, oxid siričitý, vlčí bôb a mäkkýše.