Vývoj školského stravovania na Slovensku

Školské stravovanie patrí medzi špecifické stravovanie, ktoré nemá veľa spoločného napríklad s reštauračným stravovaním. Základnou úlohou školského stravovania je totiž pripravovať jedlá z čerstvých surovín a používať potraviny najvyššej kvality. 

Medzníkom v školskom stravovaní boli roky počas druhej svetovej vojny a podporný program UNRRA. V rámci pomoci bolo do Československa dopravených takmer 800 000 ton potravín, vrátane múky, cukru a tukov. Vývoj sa rozbehol po roku 1948. Už o rok neskôr deti dostávali na desiatu 2 dcl mlieka, kocku margarínu, chlieb alebo rožok.

V roku 1950 začali vznikať prvé školské vývarovne.  Od roku 1953 sa objavuje inštitucionalizovanie školského stravovania aj v právnom systéme. Základnou myšlienkou školského stravovania bolo: „Racionálnou výživou za zdravý rozvoj detí a mládeže.“ Cieľom bolo už deti vychovávať ku správnym hygienickým a spoločenským návykom. V 50. rokoch sa prvý raz začalo hovoriť o tom, že stravovanie treba zabezpečovať aj pre zamestnancov škôl. Zásadné zmeny priniesol rok 1964.

Názory na stravu detí už od začiatku podliehali zmenám. V 70. rokoch sa dbalo o to, aby dieťa každý deň zjedlo aspoň pol vajíčka. Menili sa aj názory na to, či je zdravšia bravčová masť alebo rastlinný olej. Táto otázka podlieha trendom aj dnes a nie je úplne vyriešená. Model stravovania v Slovenskej republike však patrí medzi najúspešnejší model stravovania v štátoch Európskej únie. O jeho úspešnosti hovorí aj fakt, že si ho Európska komisia zvolila ako vzorový model školského stravovania pre štáty Európskej únie.

Strukoviny ako výživový skvost

Hlavnou zložkou ponúkaných nátierok a šalátov boli strukoviny. Strukoviny sú zrelé semená niektorých rastlín z čeľade bôbovitých. Patrí sem hrach, šošovica, fazuľa, bôb, cícer a sója. Sú bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, škrobu, vlákniny, esenciálnych mastných kyselín, vitamínov a minerálnych látok.

Hrach

Hrach je chutný, zasýti a má aj pozitívny účinok na ľudský organizmus. Prečisťuje tráviacu sústavu a má detoxikačné účinky. Dodá množstvo energie a dostatočne zasýti. Podporuje správne fungovanie nervovej sústavy a srdca. Má blahodarné účinky na nechty a vlasy.

Šošovica

Šošovica má skvelé nutričné hodnoty. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi až o 20 %. Navyše, šošovica sama o sebe neobsahuje žiadne tuky. Bojuje proti zvyšovaniu krvného tlaku a cukrovke. Má pozitívny vplyv na hladinu cukru v krvi.

Bôb

Bôb je zabudnutá a nedocenená strukovina. Je však veľmi nenáročný na pestovanie a jesť sa môže čerstvý i surový. Je mimoriadne bohatý na bielkoviny a nechýba v domácnosti žiadneho vegetariána.

Cícer

Cícer je bielkovinou bombou pre naše telo, ktorá má mnoho mien. Napríklad rímsky hrach alebo španielska fazuľa. Cícer má v sebe prirodzene veľa vlákniny a obsahuje veľmi veľa železa. Obrovskou výhodou cíceru je, že ani konzervovaním nestráca nič zo svojich účinných zložiek. Ďalšou úžasnou správou je, že cícer neobsahuje lepok. Ideálny je preto aj v strave celiatikov.

Sója

Sója ako hlavná hrdinka zdravej výživy je v skutočnosti kontroverznou potravinou. Je zdravá, to počul každý, no môže aj škodiť. To už vie však málokto z nás.

Sója prospešná zdraviu sa nachádza v tofu, ktoré vzniká vyzrážaním sójového mlieka. Zdravá je aj shoyu – prírodne fermentovaná sójová omáčka alebo tamari, ktoré vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe misa. Miso je pasta zo sójových bôbov, morskej soli, ryže alebo obilia. Zdravý je aj japonský syr natto a sójový syr tempeh, ktorý nazývame aj hermelínom z Jávy.

Menej prospešné je však sójové sušené mäso a sójové sladkosti, ktoré sú ťažko stráviteľné. Menej sa má konzumovať aj sójové mlieko, sójové jogurty a pudingy, priemyselná sójová omáčka, sójové údeniny, sójové klíčky a potraviny z geneticky modifikovanej sóje.

Čo z toho vyplýva? Jedine fermentovaná sója je vhodná pre ľudské zdravie, dokonca môže byť aj prospešná. Avšak, až 91 % sóje na trhu je geneticky modifikované.

Rady pre rodičov

Konzumácia strukovín je odporúčaná prakticky v každom veku. Do jedálnička detí však treba tieto potraviny pridávať postupne. Vzhľadom na vysoký obsah vlákniny totiž môžu strukoviny nafukovať a spôsobiť bolesti detského bruška. U detí začíname s pravidelnou konzumáciou strukovín po druhom roku života, a to najprv šošovicou, ktorá je najľahšie stráviteľná. Ak deťom strukoviny nechutia, môžeme im skúsiť ponúknuť šaláty a nátierky s obsahom strukoviny.

Je dôležité, aby sa výživové návyky detí formovali už v rannom detstve, a to najlepšie do dvoch rokov života, čiže je to v réžii rodičov. Na aké chute matky svoje ratolesti naučia, také jedlá budú deti preferovať až do pubertálneho veku. V dospelosti sa už chute čiastočne menia. No školské jedálne sú viac menej odkázané na to, na akú stravu sú deti naučené z domu. Zázraky nedokážu urobiť ani pekné naservírované jedlá, ak dieťa na chuť danej potraviny nie je vôbec zvyknuté.