Nákazu zo zeleniny je možné spôsobiť vtedy, ak je zelenina v priebehu spracovania kontaminovaná. Zo zeleniny ale pochádza menej nákaz, ako zo živočíšnych produktov. Čo sa však deje, keď k nákaze dôjde? Mnohokrát musia zasahovať lekári. Deti napríklad začnú zvracať a majú bolesti brucha. Potom lekári upovedomia o danej nákaze konkrétne orgány. Odborníci na epidémie a hygienu potom musia čím skôr určiť spoločného menovateľa všetkých nakazených. Osobne sa vyberú do zariadenia školského stravovania, v ktorom pravdepodobne nákaza vznikla. Pri takomto kroku samozrejme hrá úlohu čas.

Ako prebieha návšteva hygienikov a epidemiologičky v takomto zariadení? V prvom rade sa musí vykonať komplexná kontrola školskej jedálne. Nie vždy však musia nájsť konkrétne pochybenia. Robia sa však aj stery, odbery  a výtery zamestnancom, aby sa tak odhalili ich prípravné zdravotné problémy. Keď nie je presne určená príčina nákazy, môže sa dať stravníkom vyplniť dotazník, z ktorého odborníci zistia, čo kedy žiaci jedli a dokážu vyvodiť závery. Môžu napríklad zistiť, že u tých, ktorí jedli zeleninový šalát sa nákaza objavuje oveľa častejšie.

Ak teda epidemiologička zistila, že nákaza pochádza zo zeleninového šalátu, je potrebné zistiť ako sa tam nákaza dostala a samozrejme aj o akú nákazu išlo. Tu sú dôležité konkrétne príznaky nakazených, pretože každá nákaza sa môže prejavovať iným spôsobom a charakterizuje ju iný druh príznakov. Ako sa teda vírusy a nákaza môže dostať do šalátu? Môžu sa nachádzať na šupke zeleniny, ale môžu byť prítomné aj vo vode. Preto je dôležité zeleninu veľmi dobre umyť, ale zároveň aj voda musí byť úplne v poriadku. Ak by však pochádzala nákaza z vody, je vysoko pravdepodobné, že rovnaké problémy by mali aj iní ľudia z okolia, nielen stravníci. Znížiť riziko nákazy je možné tak, že zelenina sa dôkladne umyje pod tečúcou vodou  a potom sa spracováva vo vyčlenenom priestore s nástrojmi, ktoré sú určené výlučne na jej spracovanie.

Najčastejšou príčinou je osobná hygiena zamestnancov. Niekto z personálu mohol prísť do kontaktu s týmto vírusom, napríklad sa mohol nakaziť doma. Nemusel o tom ani vedieť. Slabej bolesti brucha niekedy nevenujeme ani pozornosť, avšak u detí sa to môže prejaviť iným spôsobom. Nie vždy sa však podarí dokázať konkrétnu chybu a môžeme len predpokladať a odhadovať, ako mohlo dôjsť k danej nákaze. Najčastejšie ide o zle umyté ruky. Preto je potrebné umývať si ruky často a dôkladne. Určite však nie v kuchynskom dreze. A použiť sa môžu aj rôzne dezinfekčné prípravky. Pri potravinách, ktoré sa tepelne nespracúvajú sa môžu navyše použiť aj ochranné rukavice.

Vyššie napísané nebezpečenstvá vás však vôbec nemajú odradiť od príprav zeleninových šalátov. Tie musia v jedálni byť. Keďže tu však riziko je, je potrebné o ňom vedieť a ak ste si vedomé nejakých prešľapov, ktoré pri príprave zeleniny robíte, určite sa zamerajte na ich odstránenie.

V prvom rade, šalát musí pripravovať absolútne zdravý človek. Pozornosť treba dať aj na to, ak kuchárka nepociťuje žiadne zdravotné ťažkosti, ale v jej domácnosti je niekto chorý a má tráviace ťažkosti. Vynikajúce musia byť predovšetkým podmienky pre osobnú hygienu. Každý, kto prichádza do akéhokoľvek styku s potravinami si musí dôkladne a pravidelne umývať ruky, a to pod tečúcou teplou vodou, tekutým mydlom a tiež si ruky správne osušiť. Tí, ktorí pripravujú šaláty by mali používať aj dezinfekciu na ruky. Ak používate rukavice, nezabudnite, že ich jediným bezpečným použitím je jednorazové použitie.

V zariadeniach školského stravovania sa však objavujú mnohé nedostatky. Sú to maličkosti, ale neprípustné. Pri inšpekciách sú napríklad odhalené nefunkčné batérie, umývadlá sú nevhodne umiestnené, netečie teplá voda, jednorazové uteráky sú voľne uložené. Problém môže byť aj v tom, že kuchárky majú na rukách prstene, čo znižuje ich možnosť správneho umytia rúk.