Ako prvý spomenieme cesnak, ktorý síce nie je korenina, ale používame ho v čerstvom stave i v sušenej forme na ochutenie jedla a neodmysliteľne patrí ku kuchynským ochucovadlám. Cesnak má veľmi dlhú a zaujímavú históriu. V krátkosti spomenieme len tie najdôležitejšie fakty. Cesnak bol totiž v minulosti liekom, koreninou a dokonca aj okultnou rastlinou. Sprevádza ľudstvo už celé tisícročia, pretože je to vskutku prastará kultúrna rastlina.

Nie je však cesnak ako cesnak. Ani sa to nezdá, ale cesnak nájdeme po celom svete a všade má aj svojich divo rastúcich príbuzných. Mnohé druhy sa dnes využívajú vo varení a mnohé aj v ľudovom liečiteľstve. Najviac druhov cesnaku nájdeme na území Turecka, Gruzínska a severného Iraku. Okrem toho však rastie aj v pohoriach Strednej Ázie, v Afganistane, Mongolsku a v severovýchodnej Číne. Tu niekde sa nachádzajú aj korene dnešného svetoznámeho cesnaku.

Cesnak patril medzi bežné potraviny Sumerov, starých Egypťanov a Číňanov. Jeho používanie má teda naozaj dlhú tradíciu. V tomto čase je však jeho používanie zahalené rúškom tajomstva, no s istotou vieme povedať, že sa používal v kuchyni a pri varení a nie pri rôznych náboženských či okultistických obradoch. Bol súčasťou stravovania Sumerov, starých Egypťanov a Číňanov. Dôkazom toho je jeden recept, ktorý je napísaný na hlinených tabuľkách a jeho vek sa odhaduje až na 3500 rokov. Ide o babylonský recept. Podľa tohto receptu sa cesnak pridával do dusenej bielej repy. Do nej sa pridal tuk, cibuľa, koriander, rasca, strukovina, popučený cesnak a pór. Na záver sa jedlo ešte ochutilo cibuľou a mätou. Babylončania mali cesnak a cibuľu vo veľkej obľube a nezaostávali za nimi ani starí Egypťania. Tí dokonca dávali hlávky cesnaku aj do hrobiek svojich faraónov a cesnak využívali aj pri samotnom balzamovaní.

Cesnak je však kontroverzná potravina, pretože niektoré národy ju považujú za liečivú a posvätnú a niektoré zas za potravinu nečistú. Problémy s cesnakom majú napríklad moslimovia a svoju averziu voči jeho vôni dokonca použili aj v legende. Podľa tejto legendy ešte v dávnych časoch, keď človek spáchal v raji prvý hriech, diabol musel spolu s ním raj opustiť. Tam, kde diabol naposledy stál vyklíčila cibuľa a cesnak. Cesnak vyklíčil na mieste jeho ľavého chodidla, cibuľa na mieste pravého. Mohamedovi sa preto cibuľa a cesnak znepáčili a zašiel dokonca až tak ďaleko, že pred vstupom do mešity zakázal obe potraviny konzumovať.

Na druhej strane, cesnak je symbolom ochrany proti urieknutiu, chorobe a počarovaniu a jeho najznámejšie využitie v mágii je samozrejme ochrana pred upírmi. Dodnes si niektoré talianske a grécke rodiny na vchodové dvere uväzujú vence z cesnaku a cibule, pretože veria, že ich uchránia pred zlými duchmi a diablom.

My dnes poznáme predovšetkým antibakteriálny účinok cesnaku, ktorý však nie je len obyčajným zvykom našich starých mám, ale stal sa predmetom mnohých výskumov. Experimentálne jeho účinky napríklad overoval Louis Pasteur. V roku 1944 sa mu podarilo izolovať aktívnu zložku cesnaku a spôsobilo to takú senzáciu, že v USA si antibiotický účinok cesnaku dali dokonca patentovať. Cesnak je však naozaj všeliekom a ingredienciou do mnohých osvedčených babských receptov. Cesnak má okrem antibakteriálneho a antioxidačného účinku aj priaznivý efekt na zrážanlivosť krvi, preventívne pôsobí proti nádche, rakovine žalúdka a hrubého čreva.

Problémom je však jeho prenikavá vôňa. Pre mnohých môže byť naozajstnou prekážkou a dôvodom, aby vylúčili cesnak zo svojho jedálneho lístka. Niet sa čomu čudovať, pretože po zjedení cesnaku sa zápach nešíri len z dychu, ale aj z pokožky konzumenta. Ako dlho sa prchavé látky kožou uvoľňujú záleží samozrejme aj od množstva cesnaku a tiež od jeho druhu. Ak chceme tento zápach neutralizovať, prípadne ho urobiť aspoň znesiteľným, najlepším neutralizátorom je mlieko. Účinné je ho piť počas jedla, po strávení jedla obsahujúceho cesnak síce môže pomôcť, ale jeho účinok už nebude tak badateľný.

Aby sme však nehovorili len o cesnaku, spomeňme aj ostatné pravé koreniny, ktoré má každá z nás v kuchyni. Vedeli ste napríklad, že oregano sa dá použiť ako liek pri chrípke, prechladnutí, ale aj pri tráviacich problémoch a dýchacích ťažkostiach? Má totiž antibiotické a antiseptické účinky, pozitívne vplýva aj na pokožku, lieči zápaly pečene a močových ciest a preventívne pôsobí aj proti vzniku osteoporózy. Silne podporuje obranyschopnosť organizmu a podporuje rast nových buniek, preto pomáha aj v boji s rakovinou a s rekonvalescenciou pacienta.

S oreganom ruka v ruke používame aj majorán. Nejde však len o obyčajnú koreninu. V antickom Grécku sa majorán vysádzal na hroby, pretože Gréci verili, že zosnulým prinesie pokoj a šťastie. Bol však aj symbolom lásky, cti a šťastia, preto sa z neho v minulosti vili vence pre novomanželov. Táto tradícia pochádza z antického Ríma a Grécka. Sú však známe aj jeho liečivé účinky, pretože už Hipokrates vo svojich dielach píše o rôznych medicínskych využitiach tejto rastlinky. Aj dnes sa z neho vyrábajú čaje, ktoré zlepšujú trávenie, má tiež dezinfekčné účinky a uvoľňuje dýchanie. Odvar z majoránu sa používal proti nachladnutiu a pri nervovej vyčerpanosti a čaj z majoránu osladený medom spevákom pomáha udržiavať hlasivky v dobrej kondícii. S obľubou sa dnes majorán používa pri výrobe bylinných kúpeľov a voňavých mydiel.

Aj taká obyčajná petržlenová vňať toho v sebe veľa ukrýva. Zvyšuje napríklad obranyschopnosť organizmu, stimuluje tvorbu bielych krviniek, prispieva k hojeniu rán a znižuje riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Chráni bunky, zlepšuje krvný obeh a pozitívne vplýva na svaly. Obsahuje vitamín A, ktorý je dôležitý pre rast tkanív, kvalitný zrak a zdravú pokožku. Okrem toho podporuje aj funkciu červených krviniek a činnosť imunitného systému. Obsahuje draslík, ktorý pomáha regulovať tekutiny v tele a znižuje vysoký krvný tlak. Keďže obsahuje aj vápnik, prispieva k rastu a k pevnosti zubov a kostí. Železo vplýva aj na správnu funkciu štítnej žľazy. Okrem toho spomeňme horčík, ktorý uvoľňuje napätie v svaloch a zinok, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu voči infekciám.

V minulosti sa pri každom dome pestoval rozmarín. Bol totiž považovaný za rastlinku lásky a vernosti, preto sa používal aj na výrobu svadobných pierok. Používal sa však aj ako kadidlo, vyrábal sa z neho olej a rôzne voňavky. Dnes ho používame predovšetkým v kuchyni, pretože ani dlhým varením nestráca svoje typické chuťové vlastnosti. Odporúčame ho použiť pri grilovaní. Ak grilujeme na otvorenom ohni, vhodíme na žeravé uhlie rozmarínový konárik. Ten svojou vôňou potom vytvorí veľmi príjemnú atmosféru, ale aj mäsko, ktoré pripravujeme naťahá do seba jemnú rozmarínovú vôňu. Vetvičky rozmarínu tiež môžeme naložiť do octu alebo do oleja a ním potom môžeme ochucovať pokrmy. Spomeňme však aj jeho využitie v liečiteľstve. Veľmi dobré účinky má rozmarín pri liečení reumatizmu, pri kašli, astme, búšení srdca, nervozite, nespavosti a migréne.

A čo tak čierne korenie? Málokto z nás vie, že čierne korenie pôsobí povzbudivo, odstraňuje únavu a pomáha skoncentrovať sa. Silne oživuje organizmus. Podporuje trávenie, pomáha pri chrípke, zápche, zápaloch hrdla, pri kašli a dokonca aj pri kŕčoch. Má mnoho pozitívnych účinkov, napríklad pomáha pri nachladnutí, nevoľnostiach, nechutenstve a utlmuje bolesti. Pri jeho konzumácii však treba dávať veľký pozor, pretože môže podráždiť nielen žalúdok, ale aj pečeň. Ľudia s precitliveným žalúdkom môžu mať s týmto korením problém.

Z toho istého kra ako čierne korenie pochádza aj červené korenie. Červené korenie sú neolúpané semená červenej farby. Používajú sa rovnako ako čierne korenie a tiež biele korenie, sú však ostrejšie. Okrem toho musíme spomenúť aj zelené korenie, ktoré sa tiež hodí na ochutenie mäsa. Rovnako ako čierne korenie, má pozitívne účinky na náš organizmus. Pre zelené korenie sú typické nasledovné pozitívne účinky na telo. Podporuje obranyschopnosť a zvyšuje imunitu tela, chráni bunky pred voľnými radikálmi a tak pôsobí aj ako účinný antioxidant. Okrem toho má pozitívne účinky aj na tráviacu sústavu, samozrejme len u tých ľudí, ktorí nie sú precitlivení na ostrú chuť korenia. Môže dokonca pomôcť aj s odstránením bolesti. Mnohí ľudia udávajú po jeho zjedení zmiernenie migrény. Odstraňuje však aj kašeľ, pomáha udržať zdravé srdce a cievy, mierne zvyšuje krvný tlak, preto by sa mu mali vyhýbať ľudia s vysokým krvným tlakom. Navyše upokojuje nervový systém a zlepšuje koncentráciu, podobne ako čierne korenie.

Druhým najpoužívanejším korením je červená paprika. Mletá červená paprika je produktom z papriky. Prvé zmienky o používaní tohto korenia sa zachovali už z roku 7000 pred našim letopočtom. Do Európy toto korenie priviezol Kolumbus. Mletá paprika však okrem toho, že jedlo výborne ochutí a dodá mu krásnu červenú farbu, podporuje a urýchľuje trávenie, pretože urýchľuje metabolizmus tukov. Má pozitívny vplyv aj na obličky a močové cesty, podporuje zdravie srdca a ciev, pevnosť kostného tkaniva, tvorbu červených krviniek a pod. Hoci červená sladká paprika nemá takmer žiadne obmedzenia, štipľavá paprika môže byť problémom pre tehotné ženy, pre seniorov alebo pre ľudí s vysokým krvným tlakom a srdcovocievnymi ochoreniami. Nesmie sa konzumovať vo vysokých množstvách, pretože nežiaduce účinky potom prevýšia pozitíva.