Deti vegetariánov sú vo všeobecnosti ohrozené vyšším rizikom, že im budú chýbať nejaké živiny, ako deti, ktoré konzumujú aj mäso. Na druhej strane, deti konzumujúce mäso často nezjedia za deň ani kúsok zeleniny. Nechýbajú potom výživné látky aj im? Veď odmietanie zeleniny je azda najväčším problémom v stravovaní našich detí.

Dajme tomu, že naozaj neuváženou skladbou jedálneho lístka dôjde k deficitu živín. Jeho častým následkom býva anémia spôsobená nedostatkom železa. Medzi ďalšie dôsledky patrí neprospievanie, spomalený rast, znížená pevnosť a hustota kostí a neurologické poruchy. Čím je forma vegetariánstva prísnejšia a čím je dieťa mladšie, tým je vyššie aj riziko nedostatočného prísunu živín a možných porúch zdravia.

Zvláštnu pozornosť treba venovať predovšetkým adolescentom, ktorí sa rozhodli pre vegetariánsku výživu. Mäso vylučujú zo stravy s cieľom chrániť životné prostredie a zvieratá. Nie vždy však majú dostatočné vedomosti o výžive.

Avšak, v prípade, že je vegetariánska strava dobre zostavená a vyvážená, predstavuje overený alternatívny spôsob stravovania. Ak je pestrá a racionálne naplánovaná zabezpečí pre dieťa adekvátne množstvo živín a to aj v období rastu a vývoja. Uprednostnená by však mala byť lakto-ovo-vegetariánska strava, teda strava, keď je dovolené konzumovať aj vajcia a mliečne výrobky.

Pre rodičov, ktorí nie sú v tomto životnom štýle až tak skúsení, môže byť veľmi ťažké zostaviť nutrične vyvážený jedálniček. Zvlášť pre dieťa však musí byť jedálniček zostavený starostlivo a plánovito. Strava musí byť pestrá a plná rastlinných potravín bohatých na bielkoviny.

Ak sme si nie istí, nemali by sme sa vyhýbať odborníkom a radšej svoje rozhodnutie vychovať malého vegetariána prekonzultovať aj s odborníkom.