Prvá múka podľa archeologických záznamov vznikla už v 6. tisícročí pred našim letopočtom. Pšeničné zrná sa rozbíjali medzi kameňmi, až neskôr Rimania vynašli kužeľovité mlyny. Bol to prevratný vynález, pretože pomohol zomlieť väčšie množstvo pšenice oveľa jednoduchším spôsobom ako dovtedy.

Až do 19. storočia sa vlastne používala výlučne celozrnná múka. Iná ani neexistovala. Mleli sa celé zrná. Takáto múka obsahovala dôležité vitamíny, minerály, vlákninu a esenciálne mastné kyseliny. Nič jej nechýbalo a piekol sa z nej chutný chlieb. Keď však všetko tak dobre fungovalo a múka bola dobrá a z nášho pohľadu i výživná, pretože vtedy sa o vitamínoch veľa nevedelo, prečo sa začala používať biela múka a vytlačila celozrnnú do úzadia? Odpoveďou sú dve slová: priemyselná revolúcia.

Počas priemyselnej revolúcie nastali veľké zmeny a zasiahli aj oblasť poľnohospodárstva, ktoré už nebolo tak dôležité ako predtým. Kedysi malo každé mesto vlastný mlyn a vyrábalo si vlastnú múku. No počas priemyselnej revolúcie už mestá nedokázali pokryť dopyt a začalo sa stále viac a viac hovoriť o transporte múky a to dokonca aj na veľké vzdialenosti.

Múku bolo treba dopraviť aj do vzdialenejších miest, v ktorých si vlastnú múku nevyrábali. A tu nastal problém. Celozrnná múka mala spotrebu asi pol roka. V 19. storočí to však bol ešte príliš krátky čas na to, aby sa obilie stihlo spracovať, uskladniť, predať a následne distribuovať na veľké vzdialenosti, potom zasa predať a skonzumovať. Bolo potrebné vymyslieť niečo, čím by sa zvýšila doba trvanlivosti múky.

Keďže sa v tomto období nevedelo ešte veľa o vitamínoch, najjednoduchším spôsobom sa zdalo byť odstránenie klíčka. V takto spracovanej múke sa už vlastne nemalo čo pokaziť,  a tak vydržala oveľa dlhšie. Tento objav bol veľkým prevratom a biela múka nakoniec úplne vytlačila celozrnnú múku. Malo to však aj niekoľko neočakávaných následkov.

V prvej polovici 20. storočia sa objavili určité epidémie. Zistilo sa, že za ich vznikom je nedostatok určitých vitamínov v strave. A to pravdepodobne súviselo aj s nahradením celozrnnej múky bielou. K výrobe celozrnnej múky sa však už nedalo vrátiť, preto sa začala biela múka obohacovať o vitamíny umelo a robí sa to tak dodnes.

Medzi bielou a celozrnnou múkou je však mnoho ďalších rozdielov. Hlavným dôvodom, prečo by sme mali konzumovať aspoň príležitostne aj celozrnnú múku, je  obsah vlákniny. Biela múka obsahuje niekoľkonásobne menej vlákniny, ako celozrnná múka. Na bielu múku sme však už zvyknutí od detstva a pre niekoho môže byť problém zmeniť takto radikálne svoj jedálniček. Ak sa však nevieme vzdať bielej múky úplne, mohli by sme skúsiť konzumovať napríklad pečivo, v ktorom je aspoň sčasti použitá aj celozrnná múka. Možností je veľa.

Prečo by sme však mali konzumovať celozrnnú múku? Len kvôli obsahu vlákniny? Veď tú vieme do tela dostať aj iným spôsobom. Dôvodov je však omnoho viac. Celozrnné obilniny majú schopnosť uvoľňovať energiu do tela postupne a tým nedochádza k prudkým výkyvom hladiny krvného cukru. Obsahujú veľa živín, ako napríklad sacharidy, bielkoviny, tuky, vitamíny, minerály a vlákninu. Sú ideálne pri diétach a pomáhajú zvládať nadváhu i jej predchádzať. Vďaka všetkým svojim pozitívnym zložkám môžu chrániť aj srdce a znižovať cholesterol. Sú výborné pre diabetikov, pretože majú nízky glykemický index. Posilňujú nervovú sústavu, keďže obsahujú vitamíny skupiny B. Tak isto môžu pôsobiť preventívne proti tvorbe rakoviny

Dôvodov pre ich zaradenie do jedálneho lístka je veľa, tak prečo to aspoň nevyskúšať?