V Nemecku bolo napríklad dlho zabezpečované školské stravovanie prostredníctvom veľkých gastronomických firiem. V súčasnosti sa však stále viac hovorí o plnohodnotnej ponuke školského stravovania a o vzdelávaní v spojitosti so zdravou výživou, ktoré môže pozitívne ovplyvniť stravovacie návyky detí. Zabezpečiť deťom školskú stravu je teda dôležité hlavne z toho dôvodu, že zdravú výživu, ktorú teoreticky spoznali počas vyučovania môžu prakticky prežiť.

Okrem toho sa v Nemecku objavuje aj snaha o zlepšenie školského stravovania použitím regionálnych produktov a pestovaním bio potravín. Nemeckom však začiatkom tohto roka otriasla aj správa o stiahnutí bravčového mäsa z ponuky školských jedální. Jedna skupina tvrdila, že dôvodom je sporná kvalita bravčového mäsa a druhá skupina ako dôvod uviedla zvyšujúci sa počet moslimských detí v školách. Nakoniec by to však malo byť tak, že v strete so stravovacími návykmi iných kultúr by malo dôjsť k obohateniu jedálnička, nie k jeho ochudobneniu.

Na školskom stravovaní si dávajú veľmi záležať aj vo Švédsku. Nejde však len o kvalitu podávaného jedla, ale aj o celkový kontakt medzi jedálňou a stravníkmi.  Vo Švédsku sa veľmi dbá o celkový dojem školského stravovania. Dôležité je, či deťom chutí, ale tiež sa dáva dôraz na to, aby bola strava v škole dostupná pre všetky sociálne vrstvy.

Švédsko spolu s Fínskom sú na vrchole starostlivosti o mladú generáciu a cieľom školského stravovania v týchto krajinách je zabezpečiť deťom stravu primeranej výživovej hodnoty, viesť deti k zdravšiemu spôsobu stravovania a vychovávať ich k správnemu správaniu sa pri stole. Vo Švédsku navyše obed vnímajú aj ako súčasť vyučovania, preto deti stolujú spoločne s učiteľom. Ten má tak možnosť  na deti pôsobiť výchovne aj počas obeda. Mal by totiž vzbudiť u detí záujem o dobré a zdravé jedlo a podporiť ich správne stravovacie návyky.

O zdravú stravu vo vyváženej miere dbajú aj v Slovinsku a zaujíma ich konkrétny názov stravníkov a čo radi jedia. Požiadavky sú však často dosť vzdialené od zdravej výživy, čo vrhá neblahé svetlo na stravu, ktorú deti prijímajú doma. Často totiž samotní rodičia nevedia, ako deťom zabezpečiť zdravú stravu.

V Slovinsku je možné podávať na obed aj studené jedlo, ak spĺňa štandardy kvality. Vo veľkom sa využívajú aj bio potraviny.

Naopak, v Dánsku je školské stravovanie, ako sa hovorí, ešte len v plienkach. Tradícia školského stravovania je tu veľmi krátka. Donedávna v Dánsku školské stravovanie fungovalo tak, že centrálna kuchyňa denne rozviezla tisícky obedov do desiatok škôl. V súčasnosti už majú niektoré školy aj vlastné jedálne, pretože je to lacnejšie ako dovoz obeda. Zaujímavosťou je však to, že pri rozvoze školských obedov sa myslelo aj na používanie veľkého množstva obalov a preto sa používajú výlučne biologicky rozložiteľné obaly, ktoré by nemali zaťažovať životné prostredie.

Taliansko sa môže popýšiť veľmi vysokými cenami obedov v porovnaní s inými štátmi. Mnohé deti sa tak v školskej jedálni nemôžu stravovať. Súd však rozhodol, že deti, ktoré nemajú na školské obedy dostatok financií si môžu obedy nosiť z domu a skonzumovať ich v jedálni, to však naráža na dodržanie, resp. nedodržanie hygienických požiadaviek.

Samostatnou kapitolou by mohlo byť Francúzsko, kde jedlu pripisujú veľmi veľký význam. Pokrmy sa tu často pripravujú v centrálnej kuchyni aj dva dni vopred a v deň konzumovania sa jedlo rozváža. Potraviny sa nakupujú z udržateľných zdrojov, sú bio kvality a samozrejmosťou je spolupráca s miestnymi poľnohospodármi.

Vo Francúzsku sa rozhodli vyriešiť aj problémy s množstvom vyhodeného jedla. Pripravujú sa porcie v dvoch veľkostiach a stravník si sám zvolí, akú porciu skonzumuje. Namiesto predkrmu zaviedli šalátové bary a znížili tak množstvo zvyškov a produkciu odpadu. Francúzsko o školské obedy naozaj preukazuje intenzívny záujem. Na školách však zakázali aj automaty, aby zamedzili konzumovaniu nezdravého jedla aj počas prestávok.

Jedlo musí byť vždy nutrične vhodne vyvážené a rodičia sa o stravu svojho dieťaťa naozaj nemusia obávať, pretože pre Francúzov je obed súčasťou zdravého kultúrneho zážitku  a školy majú aj vlastných odborníkov na výživu a nutričné hodnoty, ktorí zabezpečujú zdravú a vyváženú stravu. Okrem toho sa veľký význam kladie aj na komfort jedálne. Jedáleň nesmie byť príliš hlučná, stoličky musia byť pohodlné a deti musia mať minimálne polhodinu čistého času na zjedenie jedla. Jedlo si treba vychutnať, nie ho do seba len bezmyšlienkovo nahádzať.

Na Ukrajine sú od roku 2010 všetky školy vybavené jedálňami. Dovtedy školskú stravu zabezpečovali súkromné podniky. To však bolo finančne náročné. Dnes je v Ukrajine jednotný systém školského stravovania, ktoré je dotované a tak sa mnohé deti stravujú aj zadarmo. Bezplatne žiaci dostávajú aj kvalitné kravské mlieko.

Musíme si uvedomiť, že skúsenosti iných systémov školského stravovania by mali byť pre nás inšpiráciou a posúvať nás ďalej. Skúsenosti zo zahraničia môžu pomôcť vyriešiť aj niektoré naše problémy a pomôcť nám reálne zhodnotiť plusy a mínusy našich školských obedov. Našťastie, máme viac plusov ako mínusov.