Obľúbeným pokrmom Indiánov bola tekvicová polievka. Ponúkame vám jej mierne zmodernizovaný recept.

Na jej prípravu potrebujeme tekvicu, klinčeky, škoricu, čerstvý petržlen, vlašské orechy, píniové oriešky a morskú soľ.

Indiáni najprv nožom prepichli šupku tekvice a dali ju piecť do horúcich uhlíkov pahreby alebo umiestnili do zeme, do diery, ktorú predtým vystlali horúcimi kameňmi. V tejto horúčave ju nechali tri hodiny. Ak si chcete pripraviť aj vy túto polievku, proste si tekvicu upečte. Pre lepšiu chuť ju môžete doslova prešpikovať kusmi cibule a slaniny. Indiáni samozrejme takto jedlo neochucovali. Po upečení vyškrabeme lyžicou tekvicu zo šupky do hrnca a upečenú dužinu poriadne rozdrvíme. Pridáme zmes škorice, klinčekov a petržlenu. Rozdrvíme hrsť vlašských orechov a všetko spolu premiešame. Ochutíme soľou. Nakoniec pokrm posypeme lúpanými píniovými orieškami. Ak ste fanúšikmi mäsa, môžete pridať aj zmes uvarených kúskov kuracieho mäsa.

Ak sa rozhodnete pripraviť tematický obed v školskej jedálni, ako polievku podávajte tekvicovú polievku. Pripomíname vám jej recept.

Očistenú, umytú a postrúhanú tekvicu dáme variť do osolenej vody. Na oleji speníme opraženú, očistenú a najemno posekanú cibuľu, zahustíme nasucho opraženou múkou, dolejeme mliekom, zjemníme maslom a ochutíme octom, cukrom, umytým a posekaným kôprom a varíme 20 minút.

Indiáni však pripravovali aj iné, celkom zvláštne jedlá. Ak chcete pripraviť pre deti tematický obed, vytlačte si článok, dajte si ho na nástenku a ako hlavné jedlo im ponúknite napríklad strukovinový bulgur s kuracím mäsom, ktorý v sebe spája základnú požiadavku indiánskej kuchyne, a to je prepojenie obilnín s mäsom.

Zmes strukovinového bulguru zalejeme v panvici predpísaným množstvom vody, privedieme do varu a varíme pokiaľ sa voda neodparí. Následne odstavíme a prikryjeme. Kuracie prsia umyjeme, osušíme, nakrájame na rezance, osolíme, opečieme na oleji, pred dokončením pridáme mrazenú zeleninu, udusíme do mäkka a zmiešame s pripraveným bulgurom. Porcie hotového pokrmu pri podávaní posypeme očistenou, umytou a na jemnou posekanou petržlenovou vňaťou. Podávame najlepšie so zeleninovým šalátom.

A čo tie spomínané zvláštne jedlá? Jedným z najznámejších je pemikan. Pemikan je starobylý indiánsky pokrm, ktorý nosili bojovníci na vojnové výpravy. Slúžil k nasýteniu pri dlhých pochodoch, keď nebolo možné zastaviť sa a uvariť bežné jedlo. Má vysokú energetickú hodnotu. Existuje viacero spôsobov ako ho pripraviť.

Pri prvom potrebujeme hovädzie mäso. Použijeme pol kila hovädzieho mäsa. Indiáni samozrejme používali aj bizónie mäso. Potrebovať budeme aj hrsť hrozienok alebo sušených čučoriedok. Mäso sa rozdrví v mažiari a spoločne s hrozienkami či inými bobuľami sa vloží na panvicu. Zaleje sa to malým množstvom tuku. Všetko sa premieša a nechá sa vychladnúť. Po vychladnutí sa pemikan uchovával v kožených vakoch.

Druhý spôsob prípravy pemikanu je pokrm zo sušeného mäsa, ktoré trochu opražíme na panvici. Znova ho rozdrvíme a premiešame s bobuľami. Odporúčame čučoriedky. Všetko dôkladne premiešame s rozohriatym tukom a zo vzniknutej hmoty urobíme malé bochníky vo veľkosti vajca.

Tretí spôsob používa za základ pemikanu sušenú rybu. Vyúdená sušená ryba sa nadrví a pridá sa do rozpusteného tuku. Zmes sa dochucuje bobuľami a javorovým cukrom. Naleje sa do nádobiek a nechá sa zachladnúť.

Od Indiánov sme prevzali aj konzumovanie sušeného mäsa. Sušené mäso sa pripravuje jednoducho tak, že čerstvé sa rozreže na tenké plátky a rozvešia k usušeniu na vzduchu. Indiáni často používali k údeniu mäsa staré týpí, čo je starý indiánsky stan. Mäso pripravovali už deň pred údením. Nakrájali ho na plátky, ktoré sa cez noc namočili do soľného roztoku. Ráno sa nechalo mäso odkvapkať, opláchlo sa vo vode a posypalo korením. Potom sa v stane natiahli šnúry vo výške ramien a pruhy mäsa sa naň rozvešali. V diere v zemi sa urobil malý ohník a udržoval sa, pokiaľ nebolo dosť pahreby. Potom sa na uhlíky nakládlo drevo, ktoré síce zle horí, ale dobre dymí, napríklad ako naše drevo z topoľa. Všetky otvory v stane sa dobre utesnili a tri dni sa mäso údilo. Na šnúrach sa niekoľkokrát aj prevracalo. Ak bolo mäso dobre usušené, vydržalo aj niekoľko rokov.

Tradične sa pripravovali aj indiánske smažené placky, tzv. bannocky. Indiáni ich používali miesto chleba a suchárov. Hlavnou ingredienciou bola kukuričná múka, voda a soľ. Vypracované cesto v podobe veľkej placky sa smažilo na rozpálených kameňoch. V lete sa pridávali aj čučoriedky a iné bobule.

Čučoriedky v Amerike nie sú tak ojedinelé ako u nás a rastie tam aj viac druhov. Indiáni ich konzumovali vo veľkom ako ovocie a pridávali ich do jedla, ale okrem toho ich používali aj k liečeniu. Využívali listy, bobule, ale aj ich šupky a korene. Čas zbierania čučoriedok bol v indiánskych kmeňoch veľkou udalosťou. Zúčastnili sa ho starí ľudia, ženy a deti, ale aj bojovníci. Bobule jedli čerstvé alebo ich pridávali do zeleninových polievok. Na zimu si ich vo veľkom sušili. Používali ich k príprave pemikanu.

Sušené plody okrem toho drvili na prášok a pripravovali z neho vysoko účinný čaj, ktorý uľavoval pri rôznych zápaloch, žalúdočných problémoch a pri žlčových kameňoch. Čaj z lístia zas liečil hnačky a miernil dehydratáciu ako dôsledok iných vážnejších chorôb. Najčastejšie však používali čaj z plodov, listov a kôry koreňov dohromady, ktorý podávali studený.

Okrem toho vo svojom jedálnom lístku často používali kukuricu. Z rozdrvených kukuričných zŕn pripravovali kukuričný koláč, ktorý si môžete doma pripraviť aj vy. Stačí vám kukuričná múka, kypriaci prášok, javorový cukor a maslo. Kukuričnú múku zmiešame s vodou a trochou kypriaceho prášku. Urobíme cesto. Necháme asi jednu hodinu vykysnúť. Pečieme na panvici alebo ako Indiáni, na rozpálenom plochom kameni. Podáva sa s teplým maslom zmiešaným s javorovým cukrom.