Ako vznikla polievka
Pridané: 14.9.2016 09:15:00
14 September 2016
Polievka má veľmi dlhú históriu. Jej korene siahajú dokonca až do praveku. Veď už v dobe kamennej ľudia varili vo vode rôzne druhy mäsa. Pripravovali si tak prvé mäsové polievky. Hlavnou ingredienciou boli predovšetkým kúsky mäsa zo sobov, mamutov či dokonca divých koní. Uvariť však polievku v období, keď ešte neexistovali hrnce, bolo pravdepodobne náročnejšie ako sa na prvý pohľad zdá. Neexistovali hrnce ani žiadne hlinené nádoby, a tak sa na varenie polievky používali vaky zo zvieracích koží či vodeodolné košíky z kôry alebo tŕstia. Ako však ohrievať košíky z kôry tak, aby neskončili v plameňoch? Aj toto naši predkovia hravo vyriešili. Vodu v nich ohrievali pomocou rozpálených kameňov vo vyhĺbenom otvore v zemi.
Prvé polievky varili starí Egypťania a Rimania. Dôkazom toho je aj dochovaná stredoveká kuchárska kniha, ktorá bola spísaná pravdepodobne už v 4. storočí. Nachádza sa v nej napríklad recept na rímsky boršč alebo jačmenno-zeleninovú polievku. Ako sa rozširovala Rímska ríša, vznikali aj nové recepty na polievky. Postupne sa do vody pridávali stále nové a nové ingrediencie, čim vznikali polievky rôznych príchutí. Najčastejšie sa polievky pripravovali z póru, cibule, cesnaku, mrkvy a petržlenu. Na ochutenie sa používal fenikel, mäta, tymián alebo koriander.
Stredovek priniesol do receptov na polievky novú zložku, a to strukoviny. A tak môžeme v ďalšej stredovekej kuchárskej zbierke nájsť recept na fazuľovú polievku. Obľúbená však bola napríklad aj cibuľová, horčicová a rybacia polievka.
Za pravlasť skutočných polievok sa považuje Francúzsko. Obľúbené boli predovšetkým silné mäsové polievky, ktoré sa však používali ako liek na rôzne choroby. Týmto polievkam sa pripisovala priam mystická liečivá moc. Boli vo Francúzsku tak obľúbené, že v 18. storočí sa tu začali zakladať prvé polievkové vývarovne, ktoré môžeme považovať aj za predchodcov súčasných reštaurácií. Samozrejme, reštaurácie majú dlhú históriu, ale tieto „polievkové“ reštaurácie sa už podobali na reštaurácie ako ich poznáme dnes.
V 18. storočí vo Francúzsku bola teda obľúbená zdravá a horúca polievka, ktorá mala upokojiť i zregenerovať telo.
V rovnakom čase došlo k tzv. polievkovému boomu aj v Amerike. Imigranti totiž experimentovali s novými plodinami, napríklad s kukuricou, zemiakmi a paradajkami a práve tak vznikla aj nemecká zemiaková polievka, ktorá bola veľmi obľúbená. V tejto dobe aj tu vychádzali mnohé kuchárky, v ktorých boli celé kapitoly venované výhradne polievkam.
Tekutý pokrm sa však tešil veľkej obľube aj u menej majetnejších ľudí. Pre nich bola polievka úplným základom stravy. No lyžice boli výsadou bohatých. Väčšie kúsky mäsa alebo zeleniny v polievke sa preto jedli rukami a voda z misky mizla pomocou namáčania chleba. Tak vzniklo aj pomenovanie polievky vo väčšine jazykov. Kúsok pečiva namáčaného do vývaru či hustej kaše sa po latinsky nazýva suppa, pričom tento výraz do svojho jazyka prebrali napríklad Angličania, Francúzi, Taliani, Nemci, Rumuni i Poliaci. Na Slovensku však vzniklo pomenovanie tohto jedla od slova polievať.
