Francúzsky rodinný život sa veľmi odlišuje od toho nášho. Aj čo sa týka stolovania a spoločného stravovania, Francúzi majú zaužívané iné zvyky ako my. Francúzi veľmi radi chodia do reštaurácií. Nie sú to žiadne fastfoodové zariadenia, ale reštaurácie na vysokej úrovni. Berú samozrejme so sebou aj deti. Tu u nás, ak rodičia zoberú dieťa do reštaurácie, väčšinou už po piatich minútach musia zakročiť a upokojovať ho, aby tak nekričalo alebo dojedať po ňom jedlo, ktoré tak strašne chcelo, až plakalo a potom zistilo, že to nechce a zasa plakalo. Pre Francúzov je jedlo doslova zážitkom a k tomu vedú odmalička aj svoje deti.

S výchovou k správnym stravovacím návykom začínajú už v materských školách. Jedálniček je u nich bohatý na rôzne potraviny a najrozmanitejšie suroviny. Počas bežného obeda často už trojročné deti jedia také jedlá, ktoré sme my ešte ani neochutnali. Neboja sa skúšať nové veci, berú to ako samozrejmosť. Každý obed prináša niečo nové a učiteľky v materskej škole samozrejme deťom aj vysvetlia, čo to vlastne majú na tanieri. Opíšu im paradajkový šalát s hráškom, mrkvou a cibuľkou v paradajkovej omáčke. Ukážu na rybu a povedia, aká je zdravá. Obed zakončujú napríklad kúskami plesnivého syra, majú to vo zvyku, je to niečo ako dezert. Samozrejme nesmie chýbať ani chutný a svieži koláčik. Zdá sa vám to všetko ako menu z drahej reštaurácie? Veru tak. Jediný rozdiel je, že jedlo je nakrájané na malé kúsky na tanieri s detským motívom a stravníkov občas musia napomenúť, či si pred jedlom umyli ruky.

Práve to, že deti už od skorého ranného detstva jedia takéto jedlá, zvyknú si na takéto chute a samé potom vyžadujú jedlo z čerstvých a kvalitných potravín. Jedlá rýchleho občerstvenia im proste nechutia. Samozrejme, dôležité je to, ako sa rodič správa k dieťaťu, keď niečo odmieta. U nás sa bežne dieťaťu dovolí, že odmieta jesť všetko zelené, že nechce zeleninu alebo mu nechutia také a také zemiaky. Naše deti sú niekedy extrémne vyberavé. Podľa Francúzov je to vážna porucha príjmu potravy. Ak sa aj neprikloníme k tomuto ráznemu hodnoteniu situácie, ide o veľmi zlý zvyk.

V čom robíme chyby? Jedlo im maskujeme, napríklad mrkvu schováme do fašírky a klameme ich, miesto toho, aby sme hľadali spôsob prípravy mrkvy, aby im nakoniec chutila. Tak isto dovoľujeme pri večeri veľa rušivých vplyvov. Pri jedení používame telefóny a tablety, pozeráme televíziu a vôbec sa nerozprávame.

Francúzi práve naopak, berú spoločné stolovanie ako príležitosť, keď môže rodina spolu tráviť čas. Francúzi vždy stolujú na úrovni a aj deti vedú k tomu, ako sa majú správať. Veľa sa o jedle rozprávajú. Deti musia poznať potraviny, ktoré majú na tanieri. Okrem toho sa musia vedieť správať. Pokojne sedieť, slušne jesť.

Francúzi vychovávajú svoje deti inak ako my. V žiadnom prípade sa tu nestretneme s tým, že dieťa dostane osobitne na večeru špagety, lebo nechce jesť to, čo ostatní. Takéto správanie je neprípustné. Rovnako je dôležitý harmonogram stravovania. Francúzi majú tri hlavné jedlá dňa plus olovrant okolo štvrtej poobede. Olovrant je vyhradený na maškrty. Väčšinou sa podáva niečo sladké. Čokoláda, samozrejme kvalitná, ovocie alebo nejaký koláč. Maškrtenie medzi hlavnými jedlami nie je prípustné. Tak isto sa jedlo nepoužíva ako forma úplatku. Je tu veľké nebezpečenstvo, že tento zlozvyk deťom zostane až do dospelosti. Potom sa odmeňujeme sladkosťami aj vtedy, ak v práci prežívame ťažké obdobie, alebo máme zlú náladu, alebo sa nám v niečom nedarí. Francúzi deti teda nikdy neuplácajú jedlom a čo je dôležité, stravu svojich detí majú plne pod kontrolou. Dieťa si nič samé bez dovolenia neberie z chladničky. Naše slovenské deti majú problém so zeleninou, Francúzske by si vypýtali aj dupľu. Zelenina prichádza na tanier ako prvá a hladné dieťa ju vždy zje.

Samozrejme, ani francúzskym deťom nechutí každá potravina. Ale platí pravidlo, že každé jedlo musia aspoň ochutnať. Ak dieťa napríklad nechce vyprážanú brokolicu, nabudúce mu mama pripraví polievku alebo nátierku, či brokolicu zapečie so syrom a zemiakmi. Ide proste o to nájsť nejaký vhodný spôsob prípravy, aby jedlo dieťaťu chutilo. Francúzi totiž veria, že každá zelenina obsahuje nejaké iné vitamíny a dieťa tak musí, síce v akejkoľvek forme, ale proste musí jesť všetky jej druhy.

Naozaj by nebolo na škodu si niečo od Francúzov zobrať k srdcu. Nemusíme teraz hneď striktne dodržiavať všetky pravidlá, ale nejaké svojej nedostatky vo výchove by sme napraviť mohli, pretože Francúzi koniec koncov naozaj patria medzi najzdravšie národy vôbec a majú medzi Európanmi najmenšie percento obéznych ľudí.